A bez väčších problémov zatieni aj svojho predchodcu. Ten niesol názov
Full Metal Panic. Bola to na 24 epizód natiahnutá produkcia, ktorá
spájala bojové, až militaristické anime a komediálne prvky. Nie že by
táto kombinácia, napriek svojej diskutabilite, nebola v poriadku, ale
určite neoslovila tak veľa priaznivcov ako práve Fumoffu. Je to príklad
toho, ako sa dá poučiť z chýb, ako dať fanúšikovi to, čo chce.
Dalo by sa v kocke zhrnúť dej, ale na to stačia aj zadné obaly z
DVD, alebo recenzie iných autorov (od roku 2003 už predsa len nejaký
ten čas uplynul). A vôbec, obmedziť Fumoffu na to, o čom je, by bolo
nepochopením celej pointy. Tento seriál nie je o tom, ČO sa deje, je
skôr o tom, AKO sa všetko deje. Všetky situácie, ktoré v tomto a každom
inom školskom rabukome nájdete (športy, pláž, horúce pramene...), sa
totiž riešia niečim, čo môžeme nazvať "sagarizmom".

Odvodené
je toto slovo od hlavnej postavy celého seriálu, ktorým je Sousuke
Sagara. Je to elitný vojak, ktorý je v rámci svojej úlohy presunutý na
strednú školu a ako príslušník ozbrojených síl rieši všetky klasické
školské anime situácie vojenskou logikou a silou. Platí to samozrejme
aj o romantických situáciách, o ktorých má Sousuke vlastné predstavy.
Stačí len naznačiť, že list nemusí obsahovať vždy bombu, ale aj
vyznanie lásky, alebo že "loviť" dievčatá sa dá nielen formou zajatia, a
potenciál je prakticky hneď zrejmý.
Navyše tvorcom treba pripočítať k dobru práve to, že seriál
zbytočne nenaťahovali. Tých 15 epizód kondenzovaných do 11 vysielaní je
presne dostačujúcich na to, aby sa z nápadu vyťažilo maximum, a toto je
podporené aj rýchlym spádom jednotlivých častí, prakticky bez
"fillerov" a zbytočných omáčok, takže i absencia globálnej dejovej
línie celého seriálu je bez problémov stráviteľná.

Pripočítajme
k tomu ešte dobré ozvučenie, tradične skvelé výkony seiyuu, medzi
ktorými je aj Michiko Neya či Tomokazu Seki, veľmi čistú a v porovnaní
s minulým seriálom ešte kvalitnejšiu animáciu a vyjde z toho
jednoznačný hit. Je to anime, ktoré môžete premietať na cone a každý sa
bude smiať. Ale takisto si ho môžete zobrať domov a smiať sa sami.
Osobne by som ho doporučil hocikomu. Je to presne to, čo by malo skvelé
rabukome byť. Zdalo by sa teda, že Fumoffu je nielen výborné rabukome,
ale aj skvelé anime ako také.
Ale bolo by to len zdanie.
Dôvod však nie je celkový dojem, pretože ten je veľmi dobrý.
Sú to skôr širšie súvislosti, samotná existencia
originálu a fakt, že pri všetkom tom, aký je zábavný, Fumoffu niečo
veľmi podstatné chýba.
Hovorí sa síce, že Fumoffu zobral z originálu to najlepšie, že sa
poučil z chýb z FMP. Ale nie som si celkom istý, či FMP bol skutočne
koncipovaný na to, aby uspokojil čo najviac divákov. Podľa mňa už bol
vôbec úspech, že FMP pri svojej svojskej línii dokázal napriek tomu, čím
v podstate bol, osloviť tak veľa ľudí. Naznačený komediálny potenciál
ako nevyužitý zrejme pocítili tí, ktorí od seriálu očakávali nejaký
silnejší mainstream, alebo ich odradilo zameranie na vojenskú tématiku.
Tak či onak, komické dôsledky, ktoré vyplývali zo vzťahu vojaka a
civilistov-školákov, určite boli sčasti aj odmenou za pozeranie dlhých
bojových častí originálu.

To,
že nesústredenie sa len na komediálnu časť možno nebolo chybou, sa
ukazuje v novom seriáli Fumoffu, kde sa s premiestnením ťažiska na
Sousukeho a jeho militantný prístup znížila akási intelektuálna úroveň
seriálu. Tam, kde ste sa vo Full Metal Panic usmiali nad súvislosťami,
sa vo Fumoffu preto už len relatívne neohrabane smejete na situácii a
to, čo bolo vo FMP len naznačené, je vo Fumoffu naservírované možno až
príliš vulgárne. Navyše aj predvídateľne, pretože ako tie všetky
situácie dopadnú, sa dá logicky vyvodiť hneď po tom, ako sa dozviete, o
čo pôjde. Akoby ste poznali vzorec, len dosadíte situáciu, vynásobíte
Sagarovou konštantou a výsledok je jasný.

Príkladom
môže byť kapitánka Teresa, v pôvodnom seriáli rešpektovaná osoba, ktorá
je vo Fumoffu zredukovaná na nešikovnú kawaii rivalku pre hlavné dievča
Chidori. Bola to moja obľúbená postava, preto sa nebudem tajiť tým, že
ma to celkom sklamalo, ale podobné zjednodušovacie procesy, ktoré
postavy vyhranili na takpovediac klišéovité anime osobnosti, sú
badateľné v celom seriáli, a preto predpokladám, že pokiaľ ich
priaznivci videli trochu osobnejšie a hlbšie, vo Fumoffu budú taktiež
sklamaní.
Nevyhne sa to ani hlavnému hrdinovi, ktorý bez dlhých pasáží na
bojisku (vo Fumoffu bola vojenská stránka odstránená) ani nemá divákovi
ako dokázať, že je skutočným vojakom, a tak vyzerá skôr ako prehnaný
militant a nezachráni to ani lacný trik občasného vsunutia nejakej
vážnej situácie. Navyše sa tým dostáva do pozície akejsi zosmiešňovanej
figúrky pre Chidori, čo kontrastuje s pôvodným seriálom, kde mal
Sousuke pri všetkých nedorozumeniach stále dôstojné postavenie. Ale
jednoducho pravidlá školských komédií diktujú, že dominantnú úlohu musí
prevziať dievča.

Výsledkom
je, že vo Fumoffu cítiť vplyv požiadaviek z marketingového oddelenia.
Jasné je nielen preorientovanie sa na početnejšiu cieľovú skupinu, ale
je aj vidno, ako boli pridávané všeobecne obľúbené fanservice prvky.
Zmizli aj početné atmosférické filtre pôvodného seriálu, celá vizuálna
stránka sa rozohrala viacerými farbami, zrýchlil sa spád epizód, no a
voľba overeného školského námetu len potvrdzuje vsadenie na istotu.
Jednoducho povedané Fumoffu je čo sa štruktúry týka zhodné z každým
iným novodobým rabukome.
V konečnom dôsledku je aj Sousukeho militantný prístup k veciam,
alebo ako by povedali absolventi ekonomickej fakulty "selling point"
tohto seriálu, v konečnom zúčtovaní niečo ako hrať sa s jojo – je to
zaujímavý a chytľavý koncept, ale relatívne rýchlo je jasné, kde jeho
potenciál končí. I keď má Fumoffu menej dielov, v 24-dielnom Full Metal
Panic bol práve Sousukeho svojský charakter použitý šetrnejšie. Možno
bolo treba Fumoffu, aby to bolo zrejmé, ale Sousuke a jeho prístup ako
jediný skutočný nápad, napriek tomu že nie je nudný, vyznie v hlavnej
úlohe samostatného seriálu dosť plytko.

Neberte
to v zlom. Fumoffu je kvalitný seriál. Videl som ho dvakrát a vždy som
sa nanovo dobre zabavil. Ale aby bolo zrejmé, o čo mi od začiatku išlo,
predstavte si to všetko tak trochu... ako jedlo. Originál, FMP je ako
zapekaný kus ananásu, obalený v šunke, posypaný exotickým korením.
Nechutí to každému, ale aspoň je vidieť snahu o niečo iné, nie tuctové.
Fumoffu je v tomto prípade havajská pizza. Zobral nápad z FMP, ananás a
šunku pekne pokrájal a servíruje na známom ceste so známou omáčkou.
Výsledná pizza je samozrejme, podobne ako Fumoffu, principiálne lepšia,
ľahšie stráviteľná a populárnejšia ako experimentálne jedlo, z ktorého
pochádza.
Ale pizza má jednu obrovskú nevýhodu. Pri všetkej popularite, podobne
ako Fumoffu, nemôže takýmto spôsobom sama seba nijako posunúť dopredu.
Fumoffu ostane len ďalším rabukome, podobne ako havajská je len n-tou
variáciou na pizzu. A podobne ako spomenuté jedlo Fumoffu v podstate
nikdy nechce nič iné ako len nasýtiť, zabaviť. Tomuto anime chýba
vízia, nedokáže prakticky nič povedať, dokonca nechce evokovať skoro
žiadne pocity. Ale... to vlastne ani nevadí. Pizzu si tiež nekupujete
preto, že vás zaujíma, ako chutí, ale pretože ste hladní.
A tak nemôžem inak, len povedať, že Fumoffu chýba presne to, čo chýba
všetkým seriálom, ktoré boli "dizajnované" a nie vymýšľané. Je to čosi
jedinečného, akési vlastné srdce, niečo čím nielen nadchnú, ale aj
inšpirujú. Niečo, čo z dobrých anime – a tým tento seriál je, robí
skvelé anime – a tým Fumoffu nie je.
Blood arm-twisting: What is routine
(APapIcoxiapomo, 12. 10. 2018 22:51)