Moje naj anime

Noir je meno starobylej skazy. Dve dievčatá vládnuce smrti. Ich čierne ruky ochraňujú pokoj novonarodeného.

Číta mail. Píše nejaká Kirika Yumura a pozýva ju na "púť do minulosti mojej i tvojej". Predtým, než ho stihne vymazať, ozve sa z reproduktorov melódia. Tá melódia. Melódia, ktorú naposledy počula na Korzike, keď neznámy nájomný vrah vyvraždil jej rodinu mocnejšiu ako sicílska Cosa Nostra. Melódia z hodiniek jej otca, ktoré naposledy videla ležať v kaluži krvi vedľa jeho mŕtvoly.

Pri ich prvom stretnutí ich napadne komando neznámych zabijakov v čiernych oblekoch. Avšak pre jedného z najlepších ženských assasinov na svete a dievča bez pamäte, ktoré zabíja s ľahkosťou, s akou si iní varia kávu, nie je problém sa tejto presile ubrániť. Mireille po zvážení toho, čo videla i počula, navrhne Kirike dohodu: pomôže jej zistiť, kto i odkiaľ je, a prečo má hodinky jej otca, ale hneď ako sa tieto záležitosti vyjasnia, Kiriku bez ľútosti zabije. Kirika prijíma a nové duo pod menom NOIR vstupuje do biznisu so smrťou. Pozabudli však na detail: toto meno je temnou legendou všetkých nájomných vrahov. A možno viac ako len legendou.

Anime Noir vzniklo v roku 2001 a je všeobecne považované za jedno z najlepších anime z tohto roku, mnohými fanúšikmi dokonca za jeden z najlepších anime seriálov vôbec.

Noir je francúzske slovo pre "čiernu". Okrem toho slúži i ako označenie pre určitú skupinu filmov, resp. smer v kinematografii, ktorý zažil svoj rozkvet v hollywoodskej produkcii štyridsiatych a päťdesiatych rokov a v rámci postmoderny pretrváva záujem oň až dodnes.

Výstižnejší názov pre toto dielko by sa asi ani nedal vymyslieť. Dej sa totiž odohráva vo veľkej väčšine vo Francúzsku, i keď Kirika a Mireille budú čistiť nielen v Európe, ale i Číne, Strednej Ázii alebo v New Yorku. Pojem "noir" v kinematografickom zmysle zas napĺňa tým, že sa formálnymi postupmi i všeobecnými znakmi príbehu a postáv blíži k tejto filmovej skupine. A v neposlednom rade je celý príbeh poriadne temný, teda opäť "noir".

Aby bol výpočet inšpirácií kompletný, nemôžem zabudnúť na ešte jeden, možno i najsilnejší a pre mňa určite najmilší inšpiračný zdroj. Filmy Luca Bessona, konkrétne Leon a Brutálna Nikita.

Filmy "noir" obvykle pracovali s postavami na hrane zákona. Ich hrdinami boli kriminálnici, skorumpovaní i čestní policajti, vyvrheli spoločnosti. Charaktery týchto postáv nikdy neboli úplne čierne alebo biele, vždy boli nejednoznačne vyprofilované, pokiaľ ide o západný koncept "dobra a zla". Kirika, Mireille i Chloe sú postavy, ktoré presne zodpovedajú tomuto popisu, teda pokiaľ dokážete prehryznúť fakt, že i assasin je len človek. Ďalším znakom spomínaných filmov sú silné ženské hrdinky "femme fatale", i keď väčšinou ako prostriedok deštrukcie hlavných mužských postáv. V našom prípade je to trochu inak, osudovou ženou je tu Kirika pre Mireille, aj keď sa to dá vysvetliť silne postmodernistickým charakterom anime ako žánru, resp. subžánru animovaného filmu vôbec. Hrdinovia filmov "noir" sú často postihnutí amnéziou a tento prvok je jedným z kľúčových pre postavu Kiriky, celý príbeh i štruktúru Noiru - anime. Napokon, hrdinovia tohto filmového štýlu často bojujú proti organizáciám silnejším ako oni sami. Tak to je i v Noire, keď proti jeho hrdinkám stoja všemocní Les Soldats.

Tu nám bude dobre, Mireille alebo Viktor čistič v sukni.

Noir obsahuje množstvo odkazov, ba v niektorých prípadoch až citácií Bessonových filmov a na svoje hrdinky hľadí podobnou optikou ako francúzsky režisér. Celý seriál sa podobne ako jeho filmy nesie v duchu psychologického thrilleru s vyváženou mierou akcie; vidíme do vnútra hrdiniek, sledujeme ich pocity i motívy a zároveň sa kocháme ich akčným potenciálom. Dizajn Kiriky je už na prvý pohľad inšpirovaný Matildou, pritom základná otázka tejto postavy "Kto vlastne som, a prečo nič necítim, keď zabíjam?" je zase zhodná s postavením hlavnej hrdinky v Brutálnej Nikite. Mireille žije sama, v okne jej stojí... no hádajte, čo asi? Kvetina v kvetináči, ktorá sa bojí zapustiť korene a vyzerá presne ako tá Leonova. Dokonca i to okno stojí presne v tom istom kúte miestnosti. Mireille prijme Kiriku tak ako Leon Matildu, i keď paradoxne Kirika je z dvojice ten lepší zabijak. Temer doslova je citovaná scéna, v ktorej sa Leon s tlmičom na pištoli rozhoduje, či Matildu nechá žiť alebo nie. Pokiaľ ide o akčné sekvencie, povedomé vám bude najmä vešanie sa dolu hlavou za nohy na strop a prestreľovanie dverí. Napokon prestrelka na schodoch čínskeho chrámu v dvojepizóde Cold Blooded Killer môže byť odkazom na nerealisticky premrštené akčné scény z filmov hongkonského režiséra Johna Woo - The Killer a Hard Boiled.

Zlé jazyky označujú Noir ako feministické dielo vzhľadom k tomu, že sa tu nenachádza žiadna výraznejšia a dôležitá mužská postava.

Mireille Bouquet je pôvodom Korzičanka, ktorá za záhadných okolností prišla o celú rodinu a ako jedinej sa jej podarilo uniknúť do Francúzska, kde ju vychoval jej strýko. Hlavným motorom jej motivácie v seriáli je práve pomstiť smrť svojich rodičov a vyriešiť záhadu, prečo musela byť celá jej rodina vyvraždená. Je to chladnokrvný profík bez ľútosti a jediné pozitívne city, ktoré nám v seriáli ukáže navonok, smerujú ku Kirike. Obľúbenou hračkou tejto sexi blondíny je Walther P99.

Kirika Yumura je najväčšou záhadou seriálu. Do konca sa okrem jej národnosti vlastne nič nedozvieme, ani či sa jedná o jej pravé meno a aký má pôvod. Je to excelentný zabijak nepociťujúci nič pri svojej práci; v priebehu seriálu sa však jej postava vyvíja asi najviac, preto diváka neraz prekvapí. Špeciálne sa mi páči výraz v jej veľkých hnedých očiach, keď stláča spúšť. Zvyčajne používa Berettu M1934, na zabíjanie si však vystačí takmer so všetkým, čo je poruke.

Chloe je tajomné dievča v rovnakom veku ako Kirika, ktoré sa označuje ako "skutočný Noir". Od tvorcov je to tak trochu opäť vtip, pretože v japončine sa Chloe číta "ku-ro-e", čo je foneticky blízke slovu "kuroi" (v japončine znamená "čierny"). Jej najväčšou túžbou je stať sa "skutočným Noir". Kvôli tomu však nevyhnutne potrebuje Kiriku, a preto o ňu s Mireille súperí. Jej obľúbenou zbraňou sú nože. Veď už Leon tvrdil, že skutočný profesionál si vystačí s nožom. :-)

Althena je jedna z ústredných vodcov Les Soldats a pripravuje takzvaný "Grand Retour", čo v preklade znamená "Veľký návrat". Je to učiteľka Chloe a jedna z hlavných hýbateľov deja. Viac o jej postave neprezradím, lebo by som čitateľa pripravil o dosť podstatné zvraty.

Pokiaľ ide o stavbu príbehu, nerád by som prezrádzal zvyšok deja. Len načrtnem, že po slovách chvály môžete byť pri sledovaní prvých častí mierne sklamaní. Noir je totiž jedno úžasné puzzle, ktorého premyslenú naračnú štruktúru oceníte až na druhý raz, prípadne i neskôr v závislosti od toho, ako pozorne si budete všímať, kde konkrétne sa jednotlivé časti celkového príbehu nachádzajú. Po úvodnej epizóde sa striedajú diely, ktoré postupne jednak odkrývajú celé story či pozadie a jednak dokresľujú charaktery postáv a vzťahy medzi nimi. Po pilotnej časti nasleduje epizóda, v ktorej sa divák dozvie, že Noir je veľmi dobre známe meno medzi najrozmanitejšími zákazníkmi, a to už dávno predtým, ako dievčatá vstúpili do biznisu. Tretí diel zase prinesie poznanie, že si niekto toto duo úmyselne označkoval za cieľ na likvidáciu. Každý nasledujúci diel prinesie ďalšiu časť skladačky, alebo už existujúcu dofarbí; zo začiatku sú však jednotlivé puzzle príliš ďaleko od seba, aby divák videl celkový obraz, a preto sa primárne sústredí čisto na akciu, ktorej zdanlivo chýba hlbší zmysel. Je treba počkať a vydržať pri seriáli, pokiaľ sa dostanete ku konfrontácii s "Intoccabile" a nástupu Chloe. Od tohto momentu seriál dostáva vražedný spád a mení sa z akčného viac na psychologický thriller. Celkový príbeh sa dotvára rýchlejšie a jednotlivé puzzle sú čoraz bližšie pri sebe. Na posledných šesť častí nemám iných slov ako "peklo" - samozrejme v tom najlepšom zmysle.

Po animačnej stránke nie je Noiru čo vyčítať. Dizajn postáv i animácia je na televízny seriál na nezvyčajne vysokej úrovni a zaujme najmä u anime netypickými uhlami zobrazenia situácií. Povedané rečou filmu: na žáner sú tu nezvyklé kamerové uhly.

Osobitnú pozornosť si zaslúži hudba, ktorá je v tomto diele vskutku nezvyčajná. Na svedomí ju má Yuki Kajiura, pričom s týmto menom ste sa mohli stretnúť i pri anime seriáloch Mai-HiME, Madlax či .hack//sign. Kto tvorbu spomínanej umelkyne aspoň trochu pozná, vie, že jej meno je zárukou kvality a nevšedných postmodernisticky eklektických hudobných zážitkov. Noir má hneď tri soundtracky, z toho prvé dva stoja určite za pozornosť. OST č. 01 ponúka house miešaný so stredovekými chorálmi, world music s elektronikou v pozadí, operné árie za zvuku rytmus vytvárajúceho čela a husľových sól (áno, fenomenálna Canta per me alebo Kirika "řádí") či akordeón v sprievode španielskej gitary. Celkovo je ladený veľmi francúzsky. OST č. 02 obsahuje skladby, ktoré sa v seriáli neobjavovali až tak často, ale určite za trackmi z OST č. 01 nezaostávajú. Zmixovať škótske gajdy, flautu, saxofón a metalové gitary tak, aby to malo hlavu a pätu, a pritom vytvorilo nádhernú harmóniu, chce poriadnu dávku skladateľskej zručnosti a dôvtipu. Ten Yuki Kajiura určite má, a preto by si jej fanúšikovia tieto albumy nemali nechať ujsť.

Noiru býva často vyčítané, že na toľko mŕtvol je v ňom málo krvi. Skutočne, žiadne "gore" sa nekoná a po priestreloch krv netečie. Je to údajne preto, že premiérová stanica má striktné pravidlá pre "krvavosť" vysielaných anime. Zamrzí fakt, že Noir sa v takejto podobe dostal aj na DVD.

Za mínus považujem tiež časté opakovanie flashbackov z udalostí na Korzike. Pravdepodobne je to však zámer, pretože divák vždy vidí o kúsok viac, až kým ho po zhliadnutí celých spomienok Mireille neovalí pomyselné kladivo po hlave.

Poslednou chybičkou krásy je predbiehanie hudby pri nástupe akčných sekvencií, pričom omnoho viac to vadí pri "Salva Nos" ako pri "Canta per me". Po pár častiach divák už s predstihom pár sekúnd vie, kde nastupuje akcia.

Noir však považujem za jedno z najlepších anime, ktoré som videl a oproti jeho kvalitám sú mnou vytýkané nedostatky skutočne kozmetickými záležitosťami. Je to vyvážený mix akcie, thrilleru, mystiky, drámy i psychológie, v ktorom si temer každý nájde svoj kus koláča.